Deitra Farr spolu s Rene Trossmanom a s pravdepodobne pre okolité turné najatým bandom predstavila v podvečernej nálade zámockého parku chicagské blues tak, ako som si ho doteraz nevedel predstaviť. Zmes energického blues rezaného soulom a jazzom, spolu s precíteným prejavom charizmatickej speváčky a zatiahnutou oblohou, ma preniesla v čase a priestore niekde na breh rieky Mississippi do bluesom zúriacich 50. rokov. So zatvorenými očami som si predstavoval ako blúdim veterným mestom, v tmavých kluboch vstrebávam mestské blues, Buddy Guy mi pripaľuje camelku a kakaové buchty sa predvádzajú na parkete.
Prívlastok kráľovná chicagského blues si Deitra rozhodne zaslúži a v ten večer by som ju ešte (snáď inšpirovaný dávnym korunovaním Allena Ginsberga v Prahe) tituloval prvou dámou Valašského Špalíčku.
Prívlastok kráľovná chicagského blues si Deitra rozhodne zaslúži a v ten večer by som ju ešte (snáď inšpirovaný dávnym korunovaním Allena Ginsberga v Prahe) tituloval prvou dámou Valašského Špalíčku.
Setlist koncertu bol zložený z jej vlastných skladieb a bluesových štandardov, ktoré predsa len trochu vlažné (ale vďačné) publikum oceňovalo najväčším potleskom.
Americký gitarista a spevák Rene Trossman, žijúci dlhodobo v Čechách (ale údajne tiež pochádzajúci z Mekky blues), Deitre skvelo sekundoval a zvukom gitary zdobil jej, ale aj niekoľko svojich skladieb. Z jeho gitarového prejavu bolo naplno cítiť hudobný odkaz starých bluesmanov ako B.B.Kinga alebo Muddy Watersa. Na pódiu pôsobil veľmi prirodzene a koncert si určite užíval aspoň tak dobre ako ja.
Tú noc, po koncerte, som sa musel ešte dlho túlať tmou, musel som si dať ešte niekoľko pív, pozrieť sa na rieku a na nákladný vlak, proste chcel (a musel) som to blues v sebe držať až do rána.
Sweet Home ValMez.
Tú noc, po koncerte, som sa musel ešte dlho túlať tmou, musel som si dať ešte niekoľko pív, pozrieť sa na rieku a na nákladný vlak, proste chcel (a musel) som to blues v sebe držať až do rána.
Sweet Home ValMez.
1 komentár:
Toto musel byt naozaj vynikajuci koncert, definitivne sa ti podarilo zachytit jeho atmosferu, z vyrazu ich tvari sa da blues priam az 'citit'!
Zverejnenie komentára