Kým na hlavnom pódiu Valašského Špalíčku šalela podivná skupina Elektrick Mann v podzemí M klubu zavládla kúzelná atmosféra vyvolaná speváčkou, tanečníčkou a hráčkou na mbiru (doštičku s železnými jazýčkami) Virginiou Mukweshe sprevádzanou triom mladých hudobníkov.
Od prvého pohľadu na Virginiu som bol uchvátený jej krásou. Vlastne som najprv ani nevnímal hudbu (bola iba akousi kulisou k obrazu) a s rozšírenými zreničkami som si ukladal do pamäte toto, pravdepodobne božie dielo (tušiac, že optika objektívu a 16 gigová pamäťová karta fotoaparátu na zachytenie toho čo vidím nebudú stačiť). Precitol som až keď Virginia spontánne vybehla na malé pódium a začala tancovať africký tanec. Narýchlo som urobil niekoľko fotografií a v duchu začal tušiť, že som sa zasa raz stal majiteľom silného duchovného zážitku.
Ešte dnes cítim (a vôbec sa nemusím pozerať na jej fotografie) podmanivé kúzlo tejto zimbabwskej divy, ktorá by okrem hudobníčky pokojne mohla byť aj liečiteľkou.
2 komentáre:
:) she really is pretty. Zaujimava dramaturgia zo strany poriadatelov mimochodom ;), ale to je prave na tychto malych indie festivaloch najlepsie, nikdy nevies cim ta prekvapia. V sucasnosti sa toho deje v hudbe stale strasne vela a mozno sa toho aj viac dostane do vseliakych kutov sveta, predtym nenavstivenych. Preto je naozaj ocenitelne ak sa ambiciozny, hoci nevelky festival poriadne poobzera dookola a vyberie aj taketo pekne prekvapenia :)
Máš pravdu. V tieni veľkých festivalov sa na malých pódiách takýchto akcií ako je Špalíček častokrát predstavujú hudobníci, o ktorých sa nám ani nesnívalo.
Zverejnenie komentára