Ako opísať ešte inak (ako som sa o to pokúsil TU a TU) pocity z festivalu, na ktorý sa od jeho objavenia každý rok osobitne teším.
V prirodzenej neistote života mám len niekoľko záchytných bodov, na ktoré sa môžem vždy spoľahnúť. Posledné tri roky medzi ne patrí aj priateľský festival Litoměřický kořen.
Aj bez programu viem, že na ňom vždy budú moje obľúbené kapely, aj bez vzájomnej komunikácie je mi jasné, že na ňom stále stretnem starých priateľov a aj bez predpovede počasia nepochybujem, že klíma bude príjemne kořenená. Nehovoriac o dvojdňovom vytrhnutí z univerza vecí a o radosti nielen z hudby, ale aj zo spoločnej reflexie. A to je niečo, čo sa nedá kúpiť, niečo, čo nie je v cene vstupenky.
Tento rok Litoměřický kořen hostil (okrem iných) neúnavný Traband dochutený Síla Tuba Quartetom, vitálnu kapelu Zrní, verný Neočekávaný dýchánek, pouličný band Byl pes, Střídmích klusákov v kulisách višní, rezolútnu štvorku Frufru, Tých živelných syčákov či slovenskú jednokoľajnú dvojku Longital.
Priložené snímky vznikli tesne po vystúpeniach jednotlivých skupín v priestore za pódiom. Ďalšie fotografie a krátke reporty zo všetkých koncertov tohtoročného Litoměřického kořenu nájdete na nasledujúcich stránkach Music Photo News.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára