Aj keď ma svojská podzemná estetika Dáši Vokatej po hudobnej aj textovej stránke trochu míňa, pokiaľ môžem, jej koncert nikdy nevynechám, obzvlášť, ak jej sekunduje Oldřich Kaiser.
Prečo je to tak, neviem presne definovať. Možno je to jej (ich) charizmou, jej neutíchajúcou túžbou po prežitom živote, po existencii vo vlastnej existencii, či snáď jej schopnosťou hrať „underground“ ako niečo, čo poslucháč môže vziať za svoje aj bez toho, aby ho žil.
Fotografie sú z minuloročného Litoměřického kořenu.
Staršie Dášine fotografie môžete nájsť TU (Trutnoff 2014) alebo aj TU (Poličské rockoupání 2013).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára