Festival s jasnou hudobnou konštrukciou, neprinášajúci len dobové symboly (Jaga Jazzist, Please The Trees, Kittchen), ale aj objavujúci nové smery, žánre a talenty (Go March, The Best Bad Trip, Gagarin).
Beseda u Bigbítu v meinstreamovom chaose a v hudobnom nevkuse väčšiny našich rozhlasových frekvencií, naživo manifestuje podporu hudobnej vnímavosti, zmysel pre to podstatné a schopnosť prebúdzať záujem v nenapočúvané.
Okrem skvelej dramaturgie je Beseda u Bigbítu festival v symbióze s krajinou, má snáď najkrajšiu festivalovú dedinku s vlastným splavom a výnimočné postavenie voči Slnku.
Ak sa niekto našiel na mojich fotografiách (staršie fotografie nájdete TU, TU, alebo aj TU) a chcel by mať na Besedu aj takúto spomienku, poteší ma, ak si o fotografie napíše. Rád Vám ich pošlem, samozrejme, zadarmo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára